Modelovacie hmoty pre svoju tvárnosť slúžia ako pomocný materiál na vymodelovanie trojrozmerných modelov v dizajnérskej praxi, pomocou ktorých si autor môže v priestore overiť svoj plošný návrh.

Charakteristickou vlastnosťou modelovacích hmôt je tvárnosť a plastickosť.

Tvárnosť je vo všeobecnosti  schopnosť hmoty prijať nový tvar.

Plastickosť je fyzikálna vlastnosť, ktorá umožňuje hmote zmeniť tvar ak sa na ňu pôsobí nejakou silou – napr. tlak ruky, náradia a pod. Na rozdiel od pružnosti plastickosť umožňuje, že hmota si svoj zmenený tvar zachová aj potom, ako sila ktorá zmenu spôsobila prestane na hmotu pôsobiť.

 

Modelovacie hmoty sa v princípe skladajú z:

·          plniva – jemné čiastočky hmoty napr. íl, hlina, kaolín, krieda, kĺzok 

·         spojiva – médium, ktoré spája čiastočky hmoty napr. voda, olej, tuk, vazelína

 

Spojivo  a plnivo sa vzájomne priťahujú. Spojivo obaľuje čiastočky plniva a vytvára tak na celom povrchu film. Vzájomným priťahovaním čiastočiek sa medzi nimi zmenšujú vzdialenosti a zvyšuje súdržnosť. Film na čiastočkách umožňuje vzájomné kĺzanie a približovanie čiastočiek, čo umožňuje miesenie a tvarovanie hmoty.

Spojivo musí byť v správnom pomere, pretože jeho nedostatok spôsobí menšiu kĺzavosť častí a jeho prebytok zasa odďaľuje čiastočky od seba zmenšuje ich vzájomnú príťažlivosť. V obidvoch prípadoch sa to prejaví na znížení plastickosti materiálu.

 

 

1.1 Hliny

Hlina vhodná na modelovanie sa v prírode nachádza vo forme ílov, ktoré sa upravujú tak, aby mali čo najlepšie vlastnosti potrebné pre tvarovanie – plastickosť, jemnosť a pod. V histórii aj v súčasnosti sa veľa využíval hlavne pre jeho dobrú dostupnosť.

Plnivom je v tomto prípade ílové častice potrebnej jemnosti a spojivom je voda.

Okrem tvorby modelov pre účely získania foriem pre zhotovenie odliatkov v ďalšom materiáli, sa využíva hlina aj ako materiál na zhotovenie definitívneho produktu a tým je keramika. Podľa jemnosti hmoty, farby a iných fyzikálnych vlastností (nasiakavosť) sa delí hlina vhodná pre keramiku na:

·         jemnú (hrnčiarsku)keramiku - kvetináče, hrnčeky, svietniky, aromalampy a pod.

·         pórovinu – obkladačky, kachle

·         kameninu – sudy, umývadla, kanalizačné rúry

·         porcelán – stolovanie, umývadla, záchody, laboratórne misky, izolátory a pod.

Pri práci a uskladňovaní je dôležité dbať na správnu vlhkosť hmoty, preto sa ešte nedokončený model ako aj uložená hmota musia baliť, aby nedochádzalo k odparovaniu vody z jej povrchu.

 

 

1.2 Plastelína

Modelovacia hmota vhodná na modelovanie drobnejších predmetov, reliéfov a pod. Plnivom je tu kaolín, krieda, pigment a spojovom nevysýchajúci olej, vosk,  a tuk.

Výhoda je, že nevysychá, ale zle reaguje na zmeny teploty. Jej vlastnosti dokážeme meniť zvyšovaním alebo znižovaním obsahu jednotlivých látok, ktoré obsahuje.

V nádobe z dvojitým obalom sa dá vo vodnom kúpeli zahriať tak, aby stekutila a následne sa do nej môže pridať viac vosku – za účelom zvýšenia tuhosti, alebo viacej tuku prípadne glycerínu za účelom zvýšenia vláčnosti a zmäkčenia.

 

 

1.3 Vosk

Modelovacie vosky sú zmesou včelieho vosku, parafínu, mäkkých syntetických voskov a živíc.

Včelí vosk je prírodný produkt, ktorý vzniká premenou medu a peľu v tele včiel.  Je pomerne tuhý, ale po zahriati (šúchanie medzi prstami) sa dá ľahko tvarovať. Výhodou je, že sa dá zahriatím roztopiť na tekutinu a tým umožňuje odlievanie polotovarov (tyče, pláty a pod), pomocou ktorých môžeme ľahšie zhotoviť – vymodelovať  model. Dá sa ľahko spájať pomocou tepla, ale aj prilepovaním jednotlivých kúskov.

Využíva sa hlavne na zhotovovanie modelov určených pre odlievanie do kovov, pretože po vytvorení formy sa dá ľahko vytaviť, čím vo forme zostáva dutina bez jej rozobratia.